Úspech je cesta, nie cieľ

Úspech nie je nejaký bod v budúcnosti, do ktorého sa potrebujeme dostať, aby sme mohli byť štastné a spokojné. Úspech je žiť život podľa svojich predstáv a byť spokojná s každým dňom. Dosiahnutie našich cieľov, ktoré zvyčajne pokladáme za samotný úspech, sú len jednotlivé zastávky na našej ceste.

Predstavte si, napríklad, že chcete vyhrať nejakú súťaž. Úspech samozrejme je, keď ju vyhráte, ale nie je to len ten jeden okamih, len moment, kedy ste vyhrali. Je to aj každý jeden krok, ktorý ste urobili, aby sa vám podarilo dosiahnuť tento cieľ (lebo bez týchto krokov by ste sa tam nedostali, teda aj oni nevyhnutne patria k vášmu úspechu) a zároveň je to aj každý deň, ktorý prežijete po tomto výťazstve. Lebo od kedy ho dosiahnete už vám ho nikto nezoberie, vždy budete tá, ktorá vyhrala túto súťaž. Akonále však dosiahnete tento jeden cieľ, začnete sa na úspech pozerať novými očami. Už pre vás nebude úspech vyhrať túto konkrétnu súťaž, lebo ste to práve dokázali, ale stanovíte si nový cieľ, za ktorým pôjdete. Napríklad, vyhrať tú súťaž aj o rok, alebo vyhrať nejakú náročnejšiu súťaž.

Vaše predchádzajúce úspechy si síce stále nostíte so sebou, ale aby „nezapadli prachom,“ musíte sa snažiť ďalej, stanoviť si nové ciele, vybrať si nové výzvy a snažiť sa o ich dosiahnutie každý deň. A tak začnete novú cestu úspechu, a potom ďalšiu a ďalšiu. Ak by ste sa rozhodli, že úspech je cieľ, že je to jeden okamih, jeden bod, do ktorého sa musíte dostať, váš život by veľmi rýchlo stratil zmysel, keby ste tento cieľ dosiahli. Povedzme, že ste vyhrali súťaž, ktorú ste chceli vyhrať a teda ste dosiahli úspech, po ktorom ste túžili, a tak sa rozhodnete ďalej o nič nesnažiť. Budete mať pociť úspechu aj po piatich rokoch po súťaži? Alebo po desiatich? Zrejme nie, ak od vtedy nič iné nedosiahnete. Preto sa nemôžeme na úspech pozerať ako na konečný cieľ našej cesty, ale musíme ho vnímať ako cestu, a snažiť sa vychutnať si každý jeden krok na nej.

Dosiahnutie našich cieľov nikdy nie je také úžasné a veľkolepé ako si predstavujeme na začiatku, keď si ich stanovíme. Často si to vyžaduje veľa práce, energie a času, a keď nakoniec dosiahneme to, čo sme chceli, máme pocit, že to nie je až taký veľký úspech, že to predsta môže dokázať každý. Je to preto, lebo na začiatku je náš cieľ vzdialený a nevieme ako sa k nemu dostať, preto si jeho dosiahnutie idealizujeme. Keď však nájdeme spôsob ako ho dosiahnuť, zrazu pre nás prestane byť nedosiahnuteľný. Keď absolvujeme všetky tie kroky k nemu, zrazu zistíme, že to nebolo také strašné, dostať sa tam, a povieme si, že keď sa to podarilo nám, môže to dokázať každý. Tento veľký cieľ tak stratí svoju výnimočnosť a preto si potrebujeme stanoviť nový cieľ, za ktorým môžeme ísť. Ak si aj dosiahnutie cieľa poriadne užívame a je pre nás také úžasné ako sme si mysleli, že bude, tento pocit nevydrží večne. Po nejakom čase si zvykneme, že sme dosiahli tento cieľ a prestane nám prinášať takú radosť. Ak sa však naučíme tešiť sa z cesty za našimi cieľmi a vychutnávať si každý jeden maličký pokrok, budeme sa z úspechu tešiť každý deň.

Aké sú vaše skúsenosti s úspechom a dosahovaním cieľov? Užívate si cestu alebo pozeráte len na cieľ? Napíšte mi do komentárov, teším sa na vaše názory. 🙂